Počasie je skvelá vec. Nekonečný zdroj konverzačných možností. Ráno prídem do práce a nasleduje povinná jazda - komentár k aktuálnemu dianiu za oknom. Veľmi inšpiratívne, pretože na analýzu poveternostnej situácie sa dá plynule nadviazať témou "zdravotné problémy včera, dnes a zajtra". V každej kancelárii sa nájde nejaké to meteosenzitívne chúďa, ktoré sa so srdcom na dlani zverí, ako ho príííšerne bolí hlava, kĺby, žalúdok a nechty na nohách. A to ani nehovorím o kardiakoch. Kardiak v kancelárii je trest boží. No nič, chorého treba poľutovať. Poprípade prispieť troškou z vlastného mlyna, lebo keď sa človek dozvie, že aj kolegovi ide od rána hlava prasknúť, tá jeho bolí tiež o niečo menej. A celkovo, deň je hneď o čosi veselší.
Kecy o počasí už zachránili nejednu trápnu situáciu. Vraciate sa z práce do svojho rodného paneláku a čo čert nechce, na chodbe sa zrazíte so susedom. Na kávu sa vzájomne nepozývate, ale zasa v tom výťahu tiež nemôžete len spoločne mlčať. Keď už ste tí susedia, no. Výťah sa pohne a vy stále nič. Ak vystupujete na treťom, vyhrali ste. Ale ak idete na šieste a váš spoločník na siedme, je to prieser. Približne na tom treťom poschodí sa situácia stáva neúnosnou. Ak v tom momente jeden z Vás niečo nepovie, stane sa niečo veľmi, veľmi zlé! Tak robte niečo, preboha! A práve vo chvíli, keď rezignovane čakáte, ako sa podlaha pod vašimi nohami prepadne a navždy vás pochová pod vrstvou smetí vo výťahovej šachte, prichádza spása. Počasie!
"To máme dnes krásne!"
alebo
"Strašné, táto zima."
a ešte
"Tento nízky tlak, ten ma zabije. Aj vám sa tak točí hlava?"
A tu môžete plynule premostiť k tým zdravotným problémom, čo som spomínala v úvode. Tým pádom máte tému na ďalšie poschodia a keď výťah zastane, je vám normálne ľúto, že je čas vystúpiť. Ale nevadí, dopoviete si to niekedy nabudúce.
Počasie na Slovensku je v poslednej dobe také, že aj naši pamätníci sa zhodujú, že také nepamätajú. Je pozoruhodné, že frázu "takéto leto ani nepamätám" používajú každý rok, bez ohľadu na to, ako príslušné leto prebieha. Čím to asi bude, Babi?
Napríklad teraz prší už tri dni vkuse, mne neschne prádlo na balkóne a na sebe mám polovlhké rifle, lebo tie suché sa mi nehodili k tričku. Dnes je dieťa v jasliach posledný deň, potom bude mesiac doma a keď od zajtra nebude až do septembra každý deň slnečno a aspoň 22 stupňov, jeden z nás sa nedožije jesene. To je istá vec.
Preto sa, milí bratia a sestry, poďme teraz spoločne pomodliť k slovenskému patrónovi počasia, RNDr. Jozefovi Iľkovi a prosme za onakvejší čas.
Modlime sa!
Inak neviem, či som to dnes už spomínala, ale takéto leto fakt nepamätám.